Multimediaexpo.cz je již 18 let na českém internetu !!
Sopotnica (přítok Hrona)
Z Multimediaexpo.cz
| Délka toku | 12,6 km |
| Plocha povodí | 24,286 km2 |
| Řád toku | III. |
| Povodí | Hronu |
| Pramen | Prašivá, Nízké Tatry |
| Ústí | Hron, Brusno |
| Hydrologické pořadí | 4-23-02-046 |
| Číslo recipienta | 4-23-02-2771 |
Sopotnica je nízkotatranský potok na Hornom Pohroní, v severovýchodnej časti okresu Banská Bystrica. Je to pravostranný prítok Hrona a preteká výlučne katastrálnym územím obce Brusno. Vytvára 10 km dlhú Sopotnickú dolinu, na strednom toku je malé rekreačné stredisko.
Obsah |
Charakteristika povodí
Prevažnú väčšinu povodia tvorí geomorfologický celok Nízké Tatry, podcelok Ďumbierske Tatry, časť Prašivá, na dolnom toku Horehronské podolie, podcelok Lopejská kotlina. Povodie má pretiahly tvar v smere SSZ - JJV. Hydrologicky je Sopotnica vodným tokom III. rádu, prislúchajúceho do úmoria Čierneho mora. Najvyšším bodom povodia je vrch Veľká Chochuľa (1 753,2 m n. m.), najnižší bod leží v Lopejskej kotline, v mieste ústia do Hrona, v nadmorskej výške 411 m n. m. Plocha povodia je 24,286 km², pričom je zaujímavé, že sa jedná o orografické povodie. Plocha hydrologického povodia je väčšia. Dĺžka toku Sopotnice je 12,6 km, spád toku 1 175 m, priemerný sklon toku je 91,8 ‰. Z hľadiska veľkosti a dĺžky prítokov je Sopotnica asymetrická, suma dĺžok pravostranných prítokov je 12,6 km, kým ľavostranných iba 4,9 km. Tok Sopotnice je možné charakterizovať ako bystrinu, t.j. prirodzený tok s malým povodím (do 30 km²), s trvalým prietokom a nepravidelným výskytom strmých prietokových vĺn, ktoré prehlbujú koryto, podmieľajú svahové úpätia a vyvolávajú ich zosuv.
Hydrogeologické pomery
Z hydrogeologického hľadiska tvoria Sopotnicu a jej prítoky v úzkom pruhu pozdĺž tokov štrky fluviálnych nivných sedimentov holocénu. Najvyššie polohy Prašivej (oblasť prameňa) sú budované prašivskými granodioritmi tatrika. Horný tok utvárajú biotitické a muskoviticko-biotitické ruly tatrika. Stredné povodie až nad sútok so Sopotničkou je budované slienitými vápencami. V strednej časti, na jej ľavom brehu v oblasti prítoku Ramžené, je možné nájsť tiež proluviálne a deluviálne sedimenty kvartéru (hliny, zahlinené štrky a hlinito-kamenité sutiny). Na dolnom povodí sa vyskytujú ramsauské dolomity stredného triasu veporika a ich tektonické brekcie.
Popis toku
Sopotnica pramení v nadmorskej výške 1 568 m n. m. pod hlavným hrebeňom Ďumbierskych Tatier, v skupine Prašivej. Tečie severojužným smerom najprv cez pásmo kosodreviny a následne vstupuje do pásma ihličnatého lesa. Sprava priberá prítok spod Veľkej Chochule (1 753,2 m n. m.), nasleduje levostranný přítok spod Ondrejskej hole (1 592,2 m n. m.) a pravostranný tečúci popod poľovnícku chatu Tajch. Ďalej priberá tri pomenované prítoky, sprava Studenec a Javorinku (pri Chate pod Javorinkou), stáča sa viac na JJV a priberá ľavostranné Ramžené. Potom nasleduje levostranný přítok spod Mlynárovej (1 312,3 m n. m.), ústiaci do Sopotnice v nadmorskej výške 718 m n. m. a tok vytvára výraznejší oblúk smerujúci na východ. Pokračuje južným smerom popri chate Úsvit, sprava priberá Sopotničku a za horárňou Sopotnica pomaly vstupuje do Horehronského podolia. Tu pokračuje smerom na JJV prevažne lúčnou krajinou. Napokon preteká ešte obcou Brusno (časť Ondrej nad Hronom) a neďaleko miestneho kostola ústi v nadmorskej výške 411 m n. m. do Hrona.
Hydrologické charakteristiky
Z hľadiska typu režimu odtoku patrí povodie do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým typom odtoku. Akumulácia prebieha v novembri až marci (na dolnom toku do februára). Vysoká vodnosť je v marci až máji. Najvyšší prietok je v marci až apríli, najnižší v januári a februári. Priemerný špecifický odtok je 20 - 30 l/s/km². V rokoch 1984 - 1997 boli na vodomernej stanici na 7,6 kilometri toku Sopotnica robené merania SHMÚ v Banskej Bystrici. Zistené údaje: priemerný špecifický odtok v povodí bol 27,4 l/s/km², najviac vody odtečie z povodia v mesiacoch apríl - jún. Priemerná výška vodnej hladiny predstavovala za sledované obdobie 10,2 cm.
Přítoky
Uvádzané sú iba pomenované prítoky, štyri sú pravostranné a jeden ľavostranný:
- Studenec je prvým významnejším prítokom, pramení medzi vrchmi Prašivá (1 651,8 m n. m.) a Malá Chochuľa (1 718,6 m n. m.) v nadmorskej výške 1 416 m n. m. Má dĺžku 2,3 km.
- Javorinka je druhý pravostranný prítok v poradí, pramení na juhovýchodnom úpätí Prašivej (1 651,8 m n. m.) v nadmorskej výške 1 255 m n. m. Jeho dĺžka je 1,5 km.
- Ramžené je jediným významným ľavostranným prítokom, pramení na južnom svahu Chabenca (1 515,5 m n. m.) v nadmorskej výške 1 325 m n. m. Ľudovo sa nazýva Ramženô a meria 1,6 km.
- Sopotnička je najvýznamnejším prítokom Sopotnice. Pramení na juhovýchodnom svahu Holice (1 340,6 m n. m.) v nadmorskej výške 1 135 m n. m. a do Sopotnice ústi v nadmorskej výške 579 m n. m. Má dĺžku 3,7 km.
- Potôčik je pravostranným prítokom v nadmorskej výške 724 m n. m. Zvláštnosťou tohto toku je, že v letnom období vo svojej hornej časti stráca vodu, ktorá sa objavuje na jar a po výdatných dažďoch.
Pozoruhodnosť
V priepustnom vápencovom podloží pod oblasťou Požarina preteká voda do susednej dolinky. Vody Sopotnice tu vyvierajú v nadmorskej výške okolo 480 m n. m. a sú zachytené do rezervoára. Tieto vody vytvárajú asi 3 km dlhý tok nazývaný Gregorov potok, miestni obyvatelia ho poznajú pod názvom Vyvieranica alebo aj Vyvieračka. Sopotnica a prítok Studenec boli v minulosti známe rozňovaním dreva.
Externí odkazy
| Náklady na energie a provoz naší encyklopedie prudce vzrostly. Potřebujeme vaši podporu... Kolik ?? To je na Vás. Náš FIO účet — 2500575897 / 2010 |
|---|
| Informace o článku.
Článek je převzat z Wikipedie, otevřené encyklopedie, do které přispívají dobrovolníci z celého světa. |